Život recepčného – Kapitola II.

17. januára 2016, realnyoptimista, Humor náš (takmer) každodenný

V hlavných úlohách (nie vždy v slovenskom znení):

Bistro

Martinka z turca

Jorge Ignacio de Famagusta

 

Po poobednej sieste a dlhom ničím nerušenom spánku, pri ktorom som sa v priebehu niekoľkých hodín cca 18 krát prebudil, som nastúpil svieži, očarujúci a ako vždy plný entuziazmu a dobrej nálady do ďalšej svojej nočnej služby. Po tých dlhých mesiacoch, ktoré som zatiaľ strávil v pozícií zamestnanca špičkového hotelového komplexu (na ktorého kvalitu ani hviezdičky už nestačia..) ma už máločo prekvapí. Do nášho rekreačného zariadenia nachádzajú cestu ako manažéri, vyčerpaní po celodennej práci, doktori, ženy (mierne)za zenitom, ktoré sa prišli odtrhnúť od dennej reality v spoločnosti charizmatických mladých mužov, ale aj existencie, ktoré práve vypadli z kontajnera a triezvi boli naposledy keď bol ešte prezidentom náš  slávny fotograf divej zvery a vášnivý cestovateľ Rudko.

Po rôznych zložitých matematicko-fyzikálno-administratívnych úkonoch, ktoré moja práca vyžaduje, som si konečne sadol do kresla a pustil svoj obľúbený náučno-vzdelávací seriál s nádychom politickej satiry s názvom Horná Dolná. A akurát keď dedinský frajer Ďuro zaflekoval na  svojom Chevrolete pred miestnou krčmou tak pred okníčkom mojej recepcie „zaflekoval“ iný charizmatický pán z exotických končín s ešte exotickejším menom Jorge Ignacio de Famagusta. Síce neoplývam ukážkovým sluchom no pri tomto pánovi som mal pocit, že aj keby mi hovorí priamo do ucha tak minimálne 80% vecí by som si musel domýšľať.. Slová čo vychádzali z jeho úst mali vždy iba dva typy prekladu. Buď  Jorge práve vypadol z podniku 4.cenovej a poriadne sa zhulákal, alebo je to návštevník z inej krajiny. Po dosť psychicky vyčerpávajúcich zhruba dvoch minútach z Jorgeho vypadlo že je tu ubytovaný a vlastne chce len kľúč.

Keď odišiel, prepadol som falošnej ilúzií, že ostane na izbe a nebude otravovať. No už o pár minút som zistil, že som sa mýlil viac ako Steven Seagal pri výbere svojich filmov za posledných 10  rokov. Skôr ako prišiel Jorge z jedným zo svojich neriešiteľných problémov sa v hotelovej hale uvelebila naša Martinka. Svoje ultra-štíhle pozadie zložila na sedaciu súpravu a ťukala niečo do mobilu. Jorgemu som medzitým vysvetľoval, že keď nemá vo svojom mobile za 3 eurá zabudované rádio ani uloženú žiadnu pesničku tak hudbu jednoducho počúvať nemôže. Pochopil to až po veľmi dlhej chvíli a tak odpochodoval niekde von. Cestou nežne (čau ty k…a) pozdravil Martinku, z čoho som usúdil že sa poznajú. Ona mu samozrejme rovnako nežne a láskyplne kontrovala (pál do p… Jorge).

Ja som si konečne opäť mohol aspoň na chvíľu vychutnať ďalšie dobrodružstvá hrdinov z ich krásnej dedinky…

Samozrejme, že charizmou väčšou ako Johnny Depp a Brad Pitt dokopy oplývajúci pán sa v tú noc ešte niekoľko krát otočil okolo recepcie. Ale či už to boli číslo na taxík, alebo vysvetlenie,že pokiaľ odchádza a už sa nevráti, tak kľúč od izby musí odovzdať, som všetko zvládol s prehľadom a pokojom Angličana.

Martinka z Turca po tom, ako na sedacej súprave načerpala nové sily a vybavila jeden telefonát šla na izbu. V priebehu mojej služby mala pár návštev, a ako som pochopil pracovné pohovory to veru neboli. Nemyslím ani že má toľko bratrancov, ktorí ju  o druhej či tretej v noci zatúžili vidieť. Martinka sa inak v posledných dňoch a týždňoch skamarátila s Bistrom, ďalším zaujímavým týpkom. Nevedno či pre jeho pravidelný, na slovenské pomery dosť vysoký, výsluhový dôchodok alebo pre jeho veľmi priateľskú a maximálne dobrodružnú výrečnú povahu. Pri pohári (v 99% prípadoch je to čistá minerálna voda dovážaná z Argentíny, ktorá vyviera z liečivého prameňa na hore Eucaliptus a predáva sa v striktne limitovaných edíciách) dokáže vypočuť hocikoho kto má problém a dokáže mu náležite poradiť s presnosťou chirurga. Inak, Bistro je bývalý mariňák a člen špeciálneho komanda „Zákerní draci“, ktoré zasahovalo aj pri pokuse o zvrhnutie diktátora Kim čong Ila v Severnej Kórei v 90tych rokoch. No odvtedy už pretieklo Dunajom veľa vody a Bistro žije pokojným životom dôchodcu v  našom rezorte. Aj keď občas neodmietne rôzne drobné zákazky v podobe ochrany verejných činiteľov na zahraničných cestách alebo sprevádzania prvej dámy aj s dcérou  na nákupy do európskych metropol…

Pokračovanie nabudúce..