Chlieb náš každodenný

Prológ
Moja práca je ako každá iná. Sú v nej dobré i horšie chvíle, situácie keď máte chuť tancovať (4,26%) alebo naopak vytrhnúť dvere recepcie z pánt a otrieskať ich niekomu hranatou stranou o hlavu (95,74%).Nech je práca akokoľvek dobrá alebo zlá, po určitom čase proste príde stereotyp a vy začnete plniť funkciu robota. V lepšom prípade androida. Proste automatické vykonávanie daných úloh bez nejakého hlbšieho zmýšľania. Ak s tým samozrejme niečo neurobíte. Čo sa týka mňa rozhodol som sa, že stereotypnú, niekedy únavnú, inokedy kompletne vybíjajúcu prácu, zahŕňajúcu okrem iného konverzácie s ľuďmi rôzneho typu, si trošku spestrím. Proste ako keby sa mi v hlave „prepol“ „samodeštrukčný“ režim do polohy „všetko zlé je na niečo dobré “ alebo život nie je len o tom zlom. A tak sa stalo že píšem o „takmer“ nonstop naliatom dôchodcovi, bláznivom, chytenom (tak zo 63%) tínedžerovi, alebo napríklad o “dáme v permanentných nesnázich“ atď.. V práci sa stretávam z rôznymi typmi božích stvorení. Veď samozrejme, ako by to aj bolo keby boli všetci rovnakí, že?! Bola by to asi desná nuda… A tak mám dosť často o pestrosť postarané. Ako sa hovorí, 100 ľudí – 100 chutí.
Požité prvky – sarkazmus, irónia čisto (ná)hodná.

Kapitola I.

V hlavných úlohách
Popoluška
Alfréd – pravá ruka Popolušky (pripaľuje cigaretku, zdvíha ťažké bremená a pod…)
Bistro

Práca špičkového odborníka na správu hotela nie je iba o administratívnych úkonoch, aj keď tie sú fakt dôležité. Jedna zlé zapísaná prijatá hotovosť a solventnému pánovi z izby č.23 klope na dvere exekútor s 3mi šanónmi zmlúv a papierov zatiaľ čo slečna z izby č.14, ktorá má to šťastie a takpovediac „pracuje z bytu“ chodí po hoteli vyškerená jak Róbert keď tuneluje krajinu. Ale ako som povedal, nie je to len o administratíve. Okrem iného treba usmerňovať a riadiť oddelenie čistoty a poriadku. To že je v kuchyni čisto ako v dedinskom kulturáku tesne pred začiatkom snemu našej vládnej strany, to je samozrejmosť sama. Pri náznaku akejkoľvek nezrovnalosti musím z poverenia vedenia hotela zakročiť a danú nečistotu, či nebodaj zákernú špin(k)u odstrániť. Poprípade zalarmovať upratovaciu čatu inak nazvanú aj „Rýchlo a spoľahlivo“. Poviem Vám, nie je nič horšie ako keď dezinfekčným prípravkom za 0,86 e riešite podobnú záležitosť a niekto Vás pri tom vytrháva zo sústredenia. Väčšinou nejaký „páreček“, kedy úlohu hovorcu preberá pán a dáma stojaca opodiaľ sa tvári, že sa tu ocitla náhodou a vlastne ani nevie čo tu robí. Má na sebe TOP za 6,50 z nejakého nóóbl obchodu na Korze, nohavice a krásne topánočky, ktoré boli vyrobené niekde v Afganistane. Aj tak to je jedno lebo asi 28 sekúnd po odovzdaní kľúčov dotyčnej dvojici tá slečna nič z toho na sebe mať nebude a z dámy sa zmení na štvanú zver. Samozrejme, po obvyklom scenári každého safari príde na rad odovzdanie kľúčov späť a opäť noblesný prechod chodbou po našom hviezdnom červenom koberci. Týchto dvojíc sa tu premelie za týždeň neúrekom. Niektoré sa ale zvyknú vrátiť. Nevedno či je to krásnym výhľadom na opustené parkovisko alebo útulne zariadenou izbou, v ktorej tróni kvalitná, indickými matracmi vykladaná, posteľ. Koniec koncov to môže byť aj kvalitnými službami poskytovanými hotelovým personálom, ktorý je Vám mimochodom k dispozícií 24 hodín denne 7 dní v týždni,30-31 dní v mesiaci. Chodieva sem aj deva s rozprávkovým menom Popoluška, ktorá ale má s tou filmovou rovnakú pravdepodobne len národnosť. Krásu, krehkosť či pôvab ktorý vyžaruje z tej rozprávkovej by sme na nej hľadali len márne. Aj keď táto má celkom slušne rozbehnuté podnikanie z bytu, rovnako ako iná návštevníčka nášho rezortu. Popoluška nosí zo sebou aj Alfreda, ktorý jej vždy rád a ochotne poskytne rady či pomoc v rôznych zapeklitých situáciách. Či už sú to zavreté dvere, alebo aj otvorené, ale nie dostatočne, poprípade plní funkciu vyjednávača a nákupcu cukroviniek či iných pochutín z nášho super shopu. Ale to najhlavnejšie, je jej vždy oporou keď si Popoluška odbehne na výjazd za prácou a vyčerpaná a niekedy aj strapatá a neupravená sa vráti do svojho domovského apartmánu. Nuž, podnikanie je náročná činnosť. A je vždy dobré, keď sa máte po náročnej pracovnej záležitosti kde vrátiť a ku komu pritúliť.
Akurát ma napadlo, že dnes som ešte nevidel Bistra. Asi to bude mať súvis s tým, že dnes mal dostať dôchodok, no môžno si len predĺžil svoju pravidelnú prechádzku popri azylových centrách a zdravotníckych zariadeniach, kde rád navštevuje opustené či inak osudom skúšané deti a trávieva s nimi svoj čas. Deti ho majú rady, hlavne keď im rozpráva zážitky zo svojej vojenskej minulosti. Ako pomáhal potlačiť vzburu v Ugande alebo sám s lukom a pár šípmi vyčistil povstaleckú pevnosť v Sevastopole. Ale občas by si veru mohol odpustiť detaily a nerozprávať im ako po vyhnaní teroristov z jednej osady na severe Afriky pomáhal miestne ženy dostávať zo šoku. Veruže nie bibliou. Ale čo by Bistro nespravil pre blaho a pohodu ľudu!